Peter Nagy - Kristinka

Kristínka by mala dnes
už o dva roky dlhšie vlasy
a plač mi skáče do slov vieš
keď zas a znova premietam si
ako visí prichytená v trhlinách vysokých brál
nikdo nezachytí tvoje laná
keď sa rútiš z kolmých skál

Bol som pri nej dole hneď
kým jej výkrik doznel v ozvenách
a za viečkami našel tlieť
dve zl'aknuté svetielka
čo sa robí v mojich žilách
o to sa nik nestaral
nikto nezachytí tvoje laná
keď sa rútiš z kolmých skál

Spíš Kristínka snáď len spíš
neverím poď a vstaň ten pád byl možno len klam
spíš Kristínka snáď len spíš
ty musíš hore ísť k oblakom sme už na dotyk
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch pri oblakoch

Vzdýchla mi v náručí
a odvtedy sa podvádzam
že Kristínka snáď iba spí
že ticho za ňu rozpráva
tak sa platí za to že mladá
chcela vidieť z výšky brál
nikto nezachytí tvoje laná
keď sa rútiš z kolmých skál

Spíš Kristínka snáď len spíš...

Spíš Kristínka snáď len spíš...